Aj zvieratá plačú

Motto:

„Keď zvieratám porozumieme, dokážeme pocítiť vďačnosť, že s nami žijú.“

Jeffrey M. Masson a Susan McCarthyová: Keď slony plačú

Aj vám sa stáva, že keď v spoločnosti poviete, že máte mačky, tak sa vždy nájde aspoň jeden z prítomných, ktorý s dešpektom povie: „Nenávidím mačky. Sú falošné.“ alebo „Mám rád psov, ale mačky nemusím.“?

Ak to situácia dovolí, vtedy spomeniem niektorý z príbehov zo spolužitia s mačkami, ktorým nenápadne ilustrujem, že mačky sú všetko iné, len nie falošné. Ľudia im len jednoducho nerozumejú. Vyplýva to z nedostatku informácii o životných potrebách mačky a o jej zvykoch a správaní. Aj napriek tomu, že dnes je prístupných množstvo zdrojov o tom ako chovať mačku, čím ju stravovať, ako jej zabezpečiť základné potreby, aké sú jej teritoriálne, sexuálne a spoločenské požiadavky.

Máme vo zvyku deliť zvieratá na dobré a zlé, užitočné a neužitočné, smutné či veselé, priateľské, šikovné a múdre. Už v detstve sa učíme, že sova je múdra, pes je priateľ, líška je prefíkaná a mačka je falošná, prieberčivá. Kým nezískame vlastné skúsenosti, ktorými prepíšeme to naučené, pristupujeme k zvieratám s predsudkami a očakávaniami, čo by nám mohlo to ktoré vniesť do života. Nuž a mačka to má stále ťažké. Očakávame, že bude prítulná a ak nie je, tak je falošná. Ani nás nenapadne, že by sme mali vziať do úvahy celú hĺbku jej citového a emocionálneho života. Že také niečo neexistuje? Ale áno, len my ľudia to veľmi neradi priznávame. Napriek tomu očakávame.

Porozumenie je základ

Pozrime sa na tie očakávania bližšie. Očakávania sú to, čo komplikuje a zamotáva vzťahy. Či si to uvedomujeme alebo nie, vždy do partnera projektujeme svoje túžby a sme s ním spokojní, pokiaľ od neho prijímame spätnú väzbu, ktorá nás teší. Túto našu vlastnosť aplikujeme bez rozmýšľania na ľudí, na rodinu, priateľov, spoločnosť, štát a v neposlednom rade aj na zvieratá.

V mojom živote sa objavilo veľa mačiek. Na základe skúseností s nimi si môžem dovoliť povedať – čo mačka to iná individualita. Mačky sú plaché i odvážne. Dôverčivé, ustráchané, šibalské, vážne, lenivé, agilné, prítulné, pohodlné, dobrodružné, kľudné, inteligentné i menej nadané. Mohla by som pokračovať, lebo výpočet nie je ani zďaleka úplný. Sú rôznorodé presne tak, ako my – ľudia.

Preto, ak sa rozhodnete pre mačacieho kamaráta a máte konkrétne a dokonca striktné očakávania, venujte prosím voľbe svojho zvieratka dôslednú pozornosť. Kdesi v kútiku duše však majte na pamäti, že „človek mieni“ a aj to s najväčšou pozornosťou vybrané zviera sa u vás môže prejavovať úplne inak ako v pôvodnom prostredí. Budete to potom mať jednoduchšie v budovaní vzťahu s ním, lebo budete otvorení akceptovať aj jeho dovtedy vám skryté charakterové črty. Ak necháte srdce otvorené, bude toto objavovanie pre vás obohatením.

Pes alebo mačka?

Pes žije svoj život pre pána. Mačka žije svoj život vedľa „pána“. Ak chcete, aby vás zviera poslúchalo máte jasnú voľbu - psa. Niekedy ľudia na túto vec zabúdajú a sú roztrpčení, že tá ich mačka je úplne iná, ako si predstavovali. Či tomu veríte alebo nie, aj tá nešťastná mačka vníma, že je niečo v neporiadku. Nedorozumenia podčiarknuté nepochopením individuality mačky nie sú dobrým základom pre budovanie dlhoročného vzťahu. Aj zvieratá dokážu byť nešťastné a smutné.

Ak sa rozhodnete pre mačku, pripravte sa na dobrodružstvo vzájomného poznávania. Musí byť však obojstranné. Šťastná mačka je tá, ktorej umožníte, aby si sama určovala hranice a tým jej dávate priestor, aby akceptovala vaše. Mačka nemá rada vnucovanie. Dominantná mačka dá najavo svoju neľúbosť. Submisívna sa môže ešte viac stiahnuť a dokonca sa vás začať báť. Ak má však priestor pre sebarealizáciu, bude z nej vyžarovať spokojnosť a šťastie.

Výrazne je to vidieť v prípadoch, keď sa v mačacej domácnosti objaví človek, ktorý mačky nemusí a ignoruje ich. Takýto človek je pre sebavedomého domáceho tigra výzvou. Ten človek sa totiž neuvedomelým spôsobom automaticky správa vyberane v súlade s mačacou spoločenskou etiketou. U nás dochádzalo ku komickým situáciám, keď sa moje tigrované duo, Kubko a Maťko, s nadšením obtieralo o brániaceho sa švagra. Čím viac ich od seba odtláčal, tým viac k nemu zbožňovane vzhliadali. Myslím, že pokiaľ nie je takýto človek vyslovene nepriateľský, tak z neho mačky pociťujú niečo ako nevnucovanie, voľnosť. Je tam niečo, čo by som mohla nazvať prázdnota vzťahu a tým pádom priestor na naplnenie tohto prázdna vzťahom podľa túžby mačky samotnej. Uchádza sa o priazeň, teší ju každý úspech.

Malé minimum o mačke

Je zaujímavé, že dokonca aj medzi obdivovateľmi a milovníkmi mačiek je dosť takých, ktorí podliehajú mýtom a skresleným informáciám. Poskytnú mačke všetko najlepšie a aj tak to kdesi škrípe. Pozrime sa na pár náhodne vysypaných postrehov:

• Mačku nemožno cvičiť, vychovávať a nebodaj trestať ako psa. Prosím, žiadne namáčanie čumáčika do „nehody“, ktorú mačka urobila mimo záchodíka. Strata tváre je aj v ľudskej spoločnosti ťažký prehrešok.

• Mačka je slobodná bytosť. Nepríde na povel. Na druhej strane si pokojne ľahne na časopis, ktorý máte práve pred sebou a akoby hovorila „Pohladkaj ma. Nepracuj toľko.“ – a vás ani nenapadne, že vám práve poskytuje malú liečivú psychoterapiu.

• Mačka je veľmi kreatívna vo výrazových prostriedkoch. Výrazná reč tela, mimika tváre a rôzne zvukové prejavy. Viete, že mačky si upravujú svoj bohatý mačací jazyk tak, aby sme im aj my porozumeli? Ak sa ho naučíme, vždy vieme, na čom sme.

• Ak mačke niečo dovolíme raz, považuje to už navždy za svoje neodškriepiteľné právo.

• Mačky nemajú radia krik a hádky. Nerozumejú im a vysvetľujú si ich po svojom – podobne ako malé deti, vzťahujú našu zlú náladu na seba a sú z toho ustrašené alebo prinajmenšom neisté, čo neprispieva dobrým vzťahom.

• Mačka môže pristúpiť k extrémnemu správaniu, ako napríklad cikanie mimo záchod, škrabanie, či iné, ktoré si človek môže vysvetľovať ako ubližovanie, zákernosť alebo schválnosť. Mačka takto upozorňuje na problém, ktorý vám nevie inak predostrieť – napríklad zdravotný problém „Bolí ma niečo.“

Som pre ňu tým pravým?

Odpoveď na túto otázku nie je jednoduchá. Prečo? S mačkou budujeme vzťah na 10 – 15 rokov. Je to podobné, ako s medziľudskými vzťahmi. Obaja do neho vstupujú ako nepopísaný list. Preto, kým otvoríme mačke dvere do svojho príbytku, mali by sme mať jasno aspoň v niektorých základných otázkach:

• Bude u mňa šťastná a spokojná? Budem mať čas sa jej venovať? Hrať sa s ňou?
• Dokážem mať pochopenie pre škody a nezbednosti, ktoré nevyhnutne prídu? Mačka je ako malé zvedavé dieťa.
• Dokážem sa o ňu postarať aj v takých situáciách ako je dovolenka, prírastok dieťaťa do rodiny, náhle sťahovanie, nový partner, choroba?
• Ako a kde zabezpečím zdravotnú starostlivosť? Čo všetko obnáša?
• Ako sa vyrovnám s prejavmi jej dospievania? Z mačiatka raz nevyhnutne vyrastie dospelá mačka. Veru! Stretla som sa s prapodivnými názormi a dôvodmi pre vylúčenie mačky z rodiny.
• Súhlasia s príchodom mačky všetci členovia rodiny?  Nechceme si predsa spôsobovať trápenia, len pretože „ja chcem“. A ani tomu nevinnému zvieraťu.
• Prečo si vlastne hľadám zvieracieho spoločníka? Je potom mačka to správne zviera?
• Čo spravím so zvieraťom, ak predsa nesplní moje očakávania? Budem ho vedieť akceptovať také, aké je?

To je len pár základných tém. O každej jednej by sme mohli dlho dumať. Keď si prelistujete tento či iné časopisy a knihy, nájdete množstvo ďalších dôležitých informácií. A tí, ktorým práve leží ich bytový tiger krížom cez posteľ dokážu z rukáva vysypať tie, na ktoré nepomysleli, ale život priniesol.

Nuž veď o tom sú všetky vzťahy, nie? Prinášajú nečakané situácie a čistý list sa postupne zapĺňa tým, ako tieto situácie zvládame. Je len na nás, aby to neboli rozhodnutia, v ktorých zvieratá plačú.