Čierna rozprávka
Nedá mi, aby som nesiahla aj po jednej krátkej rozprávke. Svojho času som sa ako členka občianskeho združenia U psej matere podieľala na organizovaní pezinských výstav mačiek. Boli to dve malé neformálne výstavy, ktoré sa konali v kultúrnom dome. Prišli sa ukázať krásne mačacie šľachtičné, ktoré vzbudzovali zaslúženú pozornosť. Avšak v ničom za nimi nezaostávali domáci miláčikovia – tie takzvané obyčajné mačky. Veruže neboli obyčajné. Ako môže byť obyčajnou mačička Sofia so strieborno bodkovanou srsťou, ktorá vie perfektne chytať muchy a pavúky? Alebo taký Bertík, čierny sídliskový kocúrik, ktorý rozhádže po kuchyni noviny, keď jeho kamarátke pridlho trvá, kým mu pripraví večeru. Nádherou žiaril aj kocúr so šľachtickým menom Carlos Mack the Knife, ktorý vie brechať, chodí vyjedať susedov, ale tiež vie loviť v potoku. Zúčastnila sa aj Babuľka, mačička predpaneláková, veľmi priateľská a uvoľnená, ktorá sa nakoniec stala súčasťou našej mojej mačacej domácnosti.
Medzi vystavovanými kráskami bola aj čierna mačička s jednoduchým menom Čierna, o ktorej jej majiteľka pani Rakúsová prezradila, že je tuláčkou z rohožky. Tu je príbeh mačičky Čiernej rozpovedaný v tejto Čiernej rozprávke, ktorú nám pani Rakúsová poskytla.
Čierna rozprávka
Kde bolo tam bolo, za siedmymi sídliskami, za siedmymi križovatkami, bol raz jeden dom, okolo domu dvor.
Jedného dňa, slniečko práve svietilo a usmievalo sa na svet, prisťahovala sa do domu jedna pani s čiernym mačiatkom. Mačiatko bolo malé, maličké a veľmi milučké. Onedlho však pani zistila, že s mačiatkom prišli do jej bytu nielen radosti, ale aj starosti – rozhádzané knihy, časopisy, roztrhané záclony a sem tam aj nejaká mláčka na podlahe. A keď tých starostí bolo čoraz viac, pani sa rozhodla mačiatka zbaviť a vyhodila ho na dvor. Práve bola tuhá zima, všade samý sneh a ľad.
Chúďa malé mačiatko. Odvtedy blúdilo dvorom hladné, smädné, uzimené a hlavne veľmi, veľmi smutné. Nechápalo, prečo sa zrazu ocitlo na ulici a kde sa stratil jeho teplý brlôžtek. Stále čakalo, kedy pani príde a vezme ho domov. Pani neprišla. Čierne mača sa pretĺkalo ako vedelo. Jeho teplý brlôžtek vystriedala špinavá pivnica. Jeho jedinými spoločníkmi sa stali myšky a potkany. Občas sa našli dobrí ľudia a priniesli mu trošku jedla alebo mliečka. Ale nie všetci ľudia boli dobrí. Niekedy sa mačiatku veru ušiel aj kopanec a nevľúdne slovo.
Mačiatko stále dúfalo. Každý deň očakávalo svoju pani pred dverami do domu. Keďže bolo veľmi malé a neskúsené, nevedelo trafiť až do bytu, kde predtým bývalo. Bolo mu zima a v dome bolo tak teplučko. Raz si ľahlo na rohožku sem, raz tam. Jedného dňa si tak leží na rohožke a ohrieva sa, keď tu zrazu príde domov majiteľka bytu, ku ktorému patrí rohožka. Mačiatko smutne hľadí a pripravuje sa na útek. Už vie, že nie všetci ľudia nájdu radi cudzie zvieratko na svojom prahu, a ešte k tomu v paneláku. Netuší, že táto pani je dobrá, má rada zvieratá a mačiatka priam zbožňuje. „Vitaj maličká, poď sa ohriať dnu.“, pozve mačičku ďalej. Mača najprv váha, potom sa osmelí a opatrne vstúpi do bytu. „Júj, tu je ale teplučko.“, pomyslí si a už sa hrnie k miske s teplým mliekom, ktoré mu zatiaľ dobrá pani pripravila. Obtiera sa pani o nohy a vďačne pradie.
Táto pani už mačiatko nevyhodila späť do zimy. A aj jej manžel, ktorý sa o chvíľu vrátil domov z práce, sa novému prírastku do rodiny potešil. Dali jej meno Čierna, lebo to bola malá čierna mačacia slečna. Neskôr sa celá rodina presťahovala do rodinného domu a pribudla k nim aj ďalšia mačička Daisy-Lynn. Odvtedy žijú všetci spolu šťastne v dome s dvorom za siedmymi sídliskami, za siedmymi križovatkami.
